Redefinícia základných SI jednotiek

Redefinícia základných SI jednotiek


16. novembra 2018 boli vo Versialles, Francúzsku, na 26.zasadnutí CGPM (General Conference on Weights and Measures), odhlasované zmeny v definíciách základných SI jednotiek (Medzinárodného systému jednotiek). 20. mája 2019 skončí prechodné obdobie pre zavedenie nových definícií.
 
Každý mesiac, počnúc novembrom, sa oboznámime s novou definíciou jednej zo základných SI jednotiek.
Všetky základné jednotky sú teraz novo vyjadrené použitím fyzikálnych a technických konštánt, ktorých hodnoty sú presne stanovené dohodou.

Konštanty:
  • Frekvencia žiarenia, ktoré vzniká pri prechode atómu 133cézia medzi dvoma hladinami jeho veľmi jemnej štruktúry základného stavu,
  • rýchlosť svetla vo vákuu c,
  • Planckova konštanta h,
  • elementárny náboj e,
  • Boltzmannova konštanta k,
  • Avogadrova konštanta NA,
  • svetelná účinnosť monochromatického žiarenia s frekvenciou 540 THz Kcd.
 
 


 
TV noviny - Markíza

TV JOJ



 
Jednotka SIPôvodná definícia [1]Nová definíciaČlánok
metermeter je dĺžka dráhy,
ktorú prejde svetlo
vo vákuu za
1/299 792 458 sekundy
Meter, symbol m, je SI jednotkou dĺžky.
Je definovaný tak, že numerická hodnota
rýchlosti svetla vo vákuu je presne
299 792 458, keď je vyjadrená v jednotke
m/s, kde sekunda je definovaná
pomocou ∆νCs
 Meter
kandelakandela je svietivosť zdroja,
ktorý v danom smere vysiela
monochromatické žiarenie s
frekvenciou 540 × 1012 hertzov
a ktorého žiarivosť v tomto
smere je 1/683 wattu na steradián
Kandela, symbol cd, je SI jednotkou
svietivosti v danom smere. Je definovaná tak, že
numerická hodnota spektrálnej svetelnej
účinnosti monochromatického žiarenia s
frekvenciou 540 × 1012 Hz, Kcd, je presne 683,
keď je vyjadrená v jednotke lm W–1, ktorá
sa rovná cd sr W–1 alebo cd sr kg–1 m–2 s3,
kde kilogram, meter a sekunda sú definované
pomocou h, c a ∆νCs
 
amperampér je stály elektrický prúd,
ktorý pri prietoku dvoma
priamymi rovnobežnými a
nekonečne dlhými vodičmi
zanedbateľného kruhového
prierezu umiestnenými vo
vákuu vo vzájomnej vzdialenosti
1 m vyvolá medzi nimi silu
2 × 10-7 newtonu na jeden
meter dĺžky vodičov
Ampér, symbol A, je SI jednotkou elektrického
prúdu. Je definovaný tak, že numerická hodnota
elementárneho náboja e je presne
1,602 176 634 × 10–19 keď je vyjadrená v 
jednotke C, ktorá sa rovná A s, kde sekunda je
definovaná pomocou ∆νCs
 
 
kelvinkelvin je 1/273,16 časti
termodynamickej teploty
trojného bodu vody, pričom
táto definícia sa vzťahuje na
vodu, ktorá má izotopické
zloženie vymedzené týmito
pomermi látkového množstva:
0,00015576 molu 2H na mol 1H;
0,0003799 molu 17O na mol 16O
a 0,0020052 molu 18O na mol 16O
Kelvin, symbol K, je SI jednotkou
termodynamickej teploty. Je definovaný tak,
že numerická hodnota Boltzmannovej konštanty
k je presne 1,380 649 × 10– 23, keď je
vyjadrená v jednotke J K–1, ktorá sa rovná
kg m2 s–2K–1, kde kilogram, meter a sekunda
sú definované pomocou h, c a ∆νCs
 
 
sekundasekunda je čas, ktorý sa rovná
9 192 631 770 periódam žiarenia,
ktoré zodpovedá prechodu medzi
dvoma hladinami veľmi jemnej
štruktúry základného stavu
atómu cézia 133
Sekunda, symbol s, je SI jednotkou času. Je
definovaná tak, že numerická hodnota
frekvencie ∆νCs, frekvencie hyperjemného
prechodu základného stavu atómu cézia 133
je presne 9 192 631 770, keď je vyjadrená
v jednotke Hz, ktorá sa rovná s–1
 
molmól je látkové množstvo sústavy,
ktorá obsahuje práve toľko
elementárnych entít, koľko je
atómov v 0,012 kilogramu uhlíka
12; pri používaní základnej jednotky
mól sa špecifikujú elementárne
entity, ktorými môžu byť atómy,
molekuly, ióny, elektróny, iné
častice alebo špecifikované
skupiny týchto častíc
Mól, symbol mol, je SI jednotkou látkového
množstva. Jeden mól obsahuje presne
6,022 140 76 × 1023 elementárnych entít. Tento
počet je  fixovanou numerickou hodnotou
Avogadrovej konštanty, NA, keď je vyjadrená v 
jednotke mol–1 a nazýva sa Avogadrovo číslo.
Látkové množstvo n systému je mierou počtu
špecifikovaných elementárnych entít.
Týmito entitami môžu byť atómy, molekuly,
ióny, elektróny, iné častice alebo špecifikované
skupiny častíc
 
kgkilogram je hmotnosť, ktorá sa
rovná hmotnosti medzinárodného
prototypu kilogramu uloženého v
Medzinárodnom úrade pre váhy a
miery
Kilogram, symbol kg, je SI jednotkou hmotnosti.
Je definovaný tak, že numerická hodnota
Planckovej konštanty h je presne
6,626 070 15 × 10–34, keď je vyjadrená v 
jednotke J s, ktorá sa rovná kg m2 s–1, kde
meter a sekunda sú definované pomocou c
a ∆νCs
 

[1] Vyhláška č. 173/2018 Z. z. Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o zákonných meracích jednotkách